Podľa zákona o ochrane osobných údajov a v súlade s nariadením GDPR, záznamy musia byť zlikvidované najneskôr do siedmich dní, ak sa nepoužijú na účely trestného stíhania alebo konania o priestupkoch. Pre niektoré špecifické prípady, napríklad v bankách alebo na verejných priestranstvách, môžu platiť osobitné predpisy.
Používanie kamerových systémov, vrátane požiadaviek na uchovávanie záznamov, upravuje najmä slovenský Zákon o ochrane osobných údajov – Zákon č. 18/2018 Z. z., ktorý vychádza z európskeho nariadenia GDPR[1][2][3].
Dôležité ustanovenia týkajúce sa monitorovania priestorov a spracovania kamerových záznamov nájdete aj v :
- Občiansky zákonník – Zákon č. 40/1964 Zb.
- Zákonník práce – Zákon č. 311/2001 Z. z. (pre pracoviská)
- Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov – Zákon č. 182/1993 Z. z.
Pre konkrétne povinnosti prevádzkovateľov kamerových systémov si treba všímať § 13 a § 14 Zákona č. 18/2018 Z. z., najmä povinnosť likvidácie záznamov najneskôr do 7 dní (ak nie je zákonom stanovená výnimka).